Skutočné jadro človeka spoznáš až vtedy, keď ho môžeš sledovať pri odchode z domu na vlak s malými deťmi a v časovom strese.
To je citát od Radovana Ďuranu, ekonomického analytika a – surprise, surprise –otca.
Je expertom inštitútu INESS na verejné financie a sociálny systém. Už niekoľko rokov vedie vzdelávací projekt Cena štátu.
Obrovskou pridanou hodnotou detí podľa neho je, že človek spozná sám seba. „Keby som tie deti nemal, tak by mi jeden ľudský rozmer chýbal.“
Ako pristupovať k stravovaniu detí, keď sa vaše predstavy stretnú s realitou? Alebo dokonca s dvoma odlišnými realitami dvoch detí? Rado nám povedal o tom, ako to riešia doma.
Okrem toho sme sa dotkli témy vzdelávania a nekonečnej cesty hľadania toho, čo je vlastne otcovsto a ako vyvažovať svoje vlastné rodičovské ambície a niekedy aj pýchu s jedinečnými črtami a postojmi detí. Pretože, ako Rado povedal, „deti nie sú moje predĺžené ja“.
Viedli sme tiež jednu tradičnú debatu o tom, koľko by deti mali byť pred obrazovkou a ako možno využívať „screen time“ ako menovú jednotku na obchodovanie a vyjednávanie. A jednu netradičnú debatu o evolúcii, predvádzaní sa a pávích chvostoch.
Hneď v úvode sme ešte vhupli „in medias res“ do témy štátnej pomoci a toho, prečo plošné sociálne dávky nie sú vždy ideálnym riešením.
Klasicky odporúčame rýchlosť aspoň na 1,5 🙂
Odkazy k epizóde:
Drahá rodinná politika (INESS)
Rozhovor so Soňou Holúbkovou tu, tu alebo tu
Podcast: Play in new window | Download